THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Na Fernandovi Ribeirovi, charakteristickom frontmanovi dnes už legendárnych MOONSPELL je najzaujímavejśie to, že žiadna metalová póza na svete nikdy nedobehne jeho nespochybniteľnú charizmu. Kým mnohí iní metaloví speváci svoju temnotu a majestát preceňujú, Fernando Ribeiro pôsobí šľachtickým dojmom akoby mimochodom a vzbudzuje rešpekt, nech si o hudbe jeho materskej kapely myslíte čokoľvek. Sýty a magnetický hlas, ktorý patrí k najväčším obchodným značkám MOONSPELL sa jedného februárového večera rozrozprával do slúchadla...
Čo v tejto chvíli robíš?
Nič veľké, dnes som mal taký voľnejší deň. Minulý týždeň som nahrával nejaký materiál s iným projektom, prepojeným skôr na portugalskú populárnu hudbu. Tento týždeň začínam s promotion a e-mailami s rozhovormi, dnešok bol pomalší. V Portugalsku je veľká zima, aj keď určite nie taká, ako na Slovensku. Takže taký typický pondelok.
Fernando Ribeiro v popovom projekte znie prekvapivo.
Nie je to úplne pop, radšej vysvetlím. V Portugalsku máme tradičnú hudbu, takzvané fado, čo je celkom melancholická a temná hudba s portugalskými akustickými gitarami a hlbokými hlasmi a podobne. Mali sme divu, Amáliu Rodrigues - aby to ľudia najlepšie pochopili, bola to taká portugalská Edith Piaf, naozaj veľká osobnosť nielen v Portugalsku, ale aj vo svete. Pred desiatimi rokmi zomrela a veľa ľudí sa po jej smrti snažilo túto hudbu oživiť. Medzi nimi chlapík z nesmierne populárnej portugalskej popovej skupiny THE GIFT, ktorý prerobil aranžmány a napísal nové piesne a prizval si troch spevákov: mňa, speváčku z THE GIFT a ďalšiu popovú speváčku. Je to teda taká široká spolupráca rôzneho cítenia. Hudba znie poeticky, je v nej veľa sláčikových aranžmánov, takže rozhodne čosi odlišné od toho, čo robím v MOONSPELL. Až projekt v lete vyjde, dám z neho ukážky na Myspace kapely alebo do môjho osobného profilu, aby ľudia zistili, o čom rozprávam. Je to ťažké vysvetliť, nie je to metal, no zároveň niečo, čo si určite radi vypočujú aj fanúšikovia MOONSPELL.
Ako sa projekt volá?
Volá sa HOJE, čo v portugalštine znamená „dnes“.
Takže momentálne MOONSPELL vôbec neriešiš?
S MOONSPELL sa čosi deje neustále. Najviac je o nás samozrejme počuť, keď vydávame album, alebo ideme na turné. Veľa však pracujeme na chode kapely aj v zákulisí. Rok 2008 bol pre MOONSPELL nesmierne aktívny. Vydali sme nový album „Night Eternal“, konečne sme vydali DVD „Lusitanian Metal“ a takisto vyšli reedície „Wolfheart“ a „Irreligious“ a výberovka. Veľa času sme strávili na cestách hraním festivalov, po európskych zastávkach aj v Amerike s DANZIG a DIMMU BORGIR a práve sme sa vrátili z európskeho turné s CRADLE OF FILTH. Takže sme mali celkom náročný rok. Tento rok sme hrali v Portugalsku a celkom nedávno v Grécku, čo bolo skvelé. Koncom marca začneme pracovať na novom albume, iných projektoch, teraz si ešte dávame chvíľu pauzu. Je fajn trochu sa starať aj o osobný život, pretože inak musíme pracovať, aby sme ako kapela prežili.
Aký pocit máš z posledného albumu „Night Eternal“? Vnímal si reakcie publika a médii?
Podľa mňa boli reakcie výborné. V dnešnej dobe je všade okolo toľko rôznej hudby, že už aj ľudia občas bývajú zmätení a nevedia, čo počúvať a čo si z toho vybrať. Zároveň je v našej povahe – a zrejme to má v krvi každý muzikant – vydávať albumy tak často, ako si myslíme, že je dobré. Využiť kreativitu a pretaviť ju do albumu je výnimočná vec pre akéhokoľvek muzikanta. Je skvelé hrať naživo a vydávať albumy. Vo vnútri máte niečo, čo vás odlišuje od ostatných, kreativitu. Tú v sebe nemôžete dusiť dlho, inak sa oslabí a stane sa nudnou. Nový album je preto vždy čosi špeciálne a to isté platí aj o „Night Eternal“. Urobili sme album, ktorý ukazuje MOONSPELL skôr po tej tvrdšej stránke, zároveň sme však doň vložili veľa atmosféry a viac zapamätateľnejších skladieb, než tomu bolo u „Memorial“. Ľudia naň zareagovali veľmi dobre. Získali sme si nových fanúšikov, všetci vraveli o tom, ako dobre ten album znie a máme tam skladby ako „Scorpion Flower“, ktoré sú pre naších fanúšikov veľmi špeciálne a nosia ich v srdci presne tak, ako naše najznámejšie skladby „Alma Mater“ či „Everything Invaded“.
Album však už v dnešnej dobe zrejme nezaznamenal také reakcie ako svojho času albumy, na ktorých sú obe spomínané skladby.
Odozva bola dobrá a adekvátna tomu, aká hudba dnes vychádza a z čoho všetkého si ľudia vyberajú, pretože odkedy zme začínali, situácia sa veľmi zmenila. Sme šťastní z toho, ako ľudia reagujú na „Night Eternal“. Nie je to produkt žiadneho marketingu, iba dobrá hudba a veľa ľudí chce počuť práve čosi takéto. Niečo robené zo srdca, originálne, čo zachádza trochu ďalej miesto toho, aby opakovalo, čo sme robili v minulosti. Keď hráme skladby ako „Night Eternal“, „Moon In Mercury“ či „Scorpion Flower“, ľudia na ne silno reagujú. Časom sa z posledného albumu určite stane tradičný album MOONSPELL. Ako keď ľudia stále počúvajú „Wolfheart“ či „Irreligious“, ktoré sú nadčasové a nezostali niekde zapadnuté v poličkách. Najpodstatnejšie je, že sme z toho albumu boli šťastní a adekvátne tomu zareagovali aj fanúšikovia.
Keď si spomínal, ako u MOONSPELL vznikajú albumy... Začínali ste ako kapela, ktorá už na prvých albumoch hrala veľmi kvalitnú hudbu. Ľudí takisto na vás vždy priťahovalo to „portugalstvo“, či už šlo o piesne v rodnom jazyku na „Wolfheart“ alebo skladbu „Opium“, založenú na básni Fernanda Pessoa. Potom ste na albume „Sin / Pecado“ začali experimentovať a je zaujímavé, že ste sa odtiaľ vrátili späť do priamočiarejšej gotickej a temnej hudby. Čo vás v minulosti vlastne poháňalo tým či oným smerom?
Nikdy sme nemali žiaden plán. Plánom bolo len založiť kapelu a vytvoriť sound, ktorý by bol okamžite rozpoznateľný ako MOONSPELL. To bol náš plán na začiatku a vtedy bolo samozrejme ťažšie čosi také dosiahnuť, pretože zo začiatku zvyknú kapely skôr kopírovať svoje vplyvy. Hoci „Wolfheart“ a „Irreligious“ sú vcelku originálne albumy, už vtedy ich ľudia prirovnávali k iným kapelám.
Najmä na „Irreligious“ som ja osobne počul inšpiráciu FIELDS OF THE NEPHILIM.
Dnes už tie albumy stoja samé za seba, pretože ľudia už zrejme o našich vtedajších vplyvoch nevedia. Každý náš album si dával za cieľ priniesť čo najoriginálnejšiu hudbu bez toho, aby sme museli robiť kompromisy s našimi charakteristickými črtami. Takisto ale patríme do generácie kapiel, ktoré boli vždy veľmi experimentálne. MOOSPELL sa objavili na scéne v 90. rokoch, medzi kapelami ako TIAMAT s ich „Wildhoney“. Vtedy neobvykle experimentovali aj deathmetalové kapely.
Takisto THE GATHERING...
Áno, môžeme pokračovať s THE GATHERING, ARCTURUS... Pre mňa osobne to bolo veľmi dobré obdobie scény. Fungovali kapely, ktoré tvorili tvrdé a temné skladby, no zároveň nešli podľa žiadnych kníh. Dnes vidíme kapely, ktoré dookola tvoria ten istý album, aby neprišli o status a aby nenasrali svojich fanúšikov, pretože je jasné, že svojich fanúšikov nikto nasierať nechce, keďže tí nakoniec rozhodnú, či je niečo úspešné alebo nie. Nie je však dobré, ak sa na fanúšikov dívate ako na zákazníkov. My im radi pripravujeme výzvy a niečo, nad čím sa dá premýšľať. „Sin“ a „Butterfly Effect“ boli dva extrémne prípady, pretože tie vyšli už v čase, kedy ľudia predsa len očakávali isté klišé, v rokoch 1998 až 2000. Vtedy sa na scéne objavovali kapely, ktoré opakovali staré formuly s novým zvukom a ľuďom to tak stačilo. Ako umelec sa vždy snažíte prekonávať sám seba a zároveň robiť hudbu, ktorá baví vás osobne. To bol prípad „Sin“ aj „Butterfly“.
Prečo ste potom kormidlo otočili, povedzme, menej riskantným smerom?
Nezdá sa mi, že sme o tento experimentálny pocit niekedy prišli úplne. Už keď sa vrátiš k „Under The Moonspell“, na ňom sme experimentovali s black metalom, používali sme rôzne nástroje či stredomorské vplyvy. Vždy sme boli iní než obyčajní. Samozrejme, vždy boli kapely, ktoré experimentovali oveľa viac, napríklad BEYOND DAWN, svoj zvuk a štýl spevu kompletne zmenila aj KATATONIA a tieto kapely dodnes milujem, pretože boli so sebou neustále nespokojné a takáto nespokojnosť je kľúčová pre napredovanie. Pri albumoch „Darkness And Hope“ až „Night Eternal“ sme chceli zachovať odlíšiteľný sound MOONSPELL. Všetky naše albumy sú však prepojené. Niekedy ideme tam, inokedy inam, pre nás je to normálne. Ľudia naše rozhodnutia občas nechápu, no tie sa vždy zakladajú na tom, čo nám napovie srdce a ako máme nastavenú myseľ. Sú obyčajní fanúšikovia a je medzi nimi aj veľa hudobníkov a občas to, čo kapele vyhovuje najviac, ľudia až tak počuť nechcú. To sú každopádne veci, ktorých sa netreba báť.
Na poslednom albume vám hosťuje Anneke Van Giersbergen. Bol jej výber profesionálnou záležitosťou alebo to bolo osobné? Poznali ste sa s THE GATHERING v starých časoch u Century Media?
Áno, s THE GATHERING sa poznáme od roku 1995. Od tých čias sa medzi nami vyvinulo priateľstvo, sú to milí ľudia, skvelá kapela a vždy sme zostávali v kontakte, hrali sme na rovnakých festivaloch, sledovali sme, čo robia. Je to kapela, ktorá sa vyvinula v čosi menej metalové než MOONSPELL, no vždy to boli autori nesmierne zaujímavých skladieb a Anneke je úžasná speváčka. Bolo to teda aj osobné, aj hudobnícke rozhodnutie. Mala správny hlasový profil, správny pocit a náladu pre skladbu, v ktorej sme chceli zmiešať zúrivosť s krásou. Hlas, aranžmány a spev Anneke symbolizuje tú krásu. Splnila všetko, čo sme od toho očakávali, dosiahla citovosť skladby a textu. Niekoľkokrát tú skladbu s nami už dokonca zaspievala naživo. Sme šťastní, že Anneke v MOOSPELL hosťovala v tejto skladbe. Nedá sa však povedať, že to bola len hudobná voľba. Anneke má teraz svoju kapelu, spolupracuje s Dannym z ANATHEMY, s ktorým vytvorila úžasné veci. Ak mám byť úprimný, nikoho lepšieho si neviem predstaviť.
Mňa osobne, keďže som býval veľkým fanúšikom mnohých kapiel zo zlatej éry Century Media, vrátane THE GATHERING ale aj tej tvojej, to spojenie veľmi potešilo.
Takže presne vieš, o čom hovorím.
Áno. Spomenul si vaše DVD. Ak dobre chápem, je vaše úplne prvé?
Áno, prvé oficiálne DVD.
Nevydali ste ho v domovskej stajni SPV ale na poľskom labeli Metal Mind. Ako k tomu prišlo?
DVD vyšlo v spolupráci Century Media a Metal Mind. Je to jednoduché. K SPV sme prešli v roku 2005 práve po odchode zo Century Media, ktorí majú práva k nášmu predošlému katalógu, od „Wolfheart“ až po „Antidote“. DVD bolo v pláne ešte predtým, než sme od nich odišli, preto ho vydávajú oni a nie SPV.
Na vašom DVD je zaujímavá jeho dĺžka. Je na ňom pochopiteľne záznam koncertu a okrem neho veľké množstvo zákulisných a historických záberov. Bolo myšlienkou tohto počinu vyhovieť najzapálenejším fanúšikom MOONSPELL, ktorí chcú logicky toho čo najviac?
Nuž, svojim spôsobom máš pravdu, je za tým však ešte trochu viac, nie je to iba DVD pre najzapálenejších fanúšikov. Má svoj koncept. V prvom rade a predovšetkým je to naše úplne prvé DVD a jeho vydanie sa odkladalo kvôli problémom s právami a veciam, ktoré som sám dodnes nepochopil. Medzi zámerom vydať ho, ktorý sa datuje ešte do rokov 2005 a 2006 a samotným vydaním v roku 2008 uplynulo veľa času. Konceptom tohto DVD nie je priniesť iba hlavnú koncert z Poľska, ale aj akýsi vizuálny dokument, aby ľudia videli, odkiaľ MOONSPELL pochádzajú. Veľa kapiel tieto nosiče vydáva len preto, aby vyzerali „veľko“ a aby ľudí pobláznili. Podľa mňa je však pre fanúšikov a dokonca aj pre nové kapely dôležité vedieť, že za mnohými, dokonca väčšinou kapiel je nejaký príbeh a minulosť, ktorou museli prejsť. Malé koncerty, smiešne vlasy, zábery, z ktorých srší amatérskosť. Presne to sme ľuďom chceli aj dať, úplnejší zážitok z MOONSPELL. Najzapálenejší fanúšikovia ho pravdaže ocenia najviac, no myslím, že je kopec ďalších ľudí, ktorí MOONSPELL doteraz dobre nepoznali a vďaka tomuto dokumentu nás môžu začať počúvať a chodiť na naše koncerty. Nechceli sme DVD skrátka naplniť vecami, aby ho ľudia kupovali. Všetko, čo sme doň vložili, má opodstatnenie a hrá svoju úlohu. Myslím, že ľudia aj celkom pochopili, že sa jedná o odlišné DVD, než na aké sú zvyknutí od ostatných kapiel zo stajní Century Media či Metal Mind a rozhodne odlišné od ostatných DVD na scéne, je skôr akousi antológiou. Som rád, že sme preň vyhrabali staré záznamy, ľudia si aspoň na ňom môžu pozrieť naozaj šialené veci.
A zrejme aj viac býva väčšinou lepšie než menej.
To je pravda.
Spomenul si aj turné s CRADLE OF FILTH. Už sa skončilo? Počul som čosi o tom, že by ste mohli zavítať do Bratislavy, na Slovensko.
Turné je vlastne rozdelené na dve časti. Prvá je už za nami, bola skôr o nemeckých miestach a hlavných mestách po celej Európe. Odozva však bola taká skvelá, že sa promotéri rozhodli toto turné priniesť aj do ostatných krajín, čo je podľa mňa výborné, pretože obyčajne bývajú turné vždy po tých istých krajinách. Hoci to teda ešte nie je potvrdené na sto percent, som presvedčený, že sa zrealizuje aj druhá časť turné, ktorá má začať v marci. Sme naň pozvaní a myslím, že jeden z koncertov turné CRADLE OF FILTH a MOONSPELL má byť aj v Bratislave. Fanúšikov zo Slovenska často stretávame na iných miestach, akými sú Česká republika či Nemecko a na rôznych festivaloch, v Bratislave sme však nikdy nehrali. Pre MOONSPELL aj pre fanúšikov má vždy prvý koncert na novom mieste obrovský význam, pretože to znamená, že nás uvidí väčšina fanúšikov na Slovensku, prvýraz v domovskej krajine. Myslím, že pre všetkých je to iný pocit. Pre MOONSPELL je rozdiel hrať u vás a hrať doma v Portugalsku, či na Wackene a iných miestach. Nanešťastie to zatiaľ nie je isté na sto percent, stále čakáme na potvrdenie, no som presvedčený, že k tomu tento rok dôjde a MOONSPELL navštívi prvý raz aj Slovensko.
Tu v Bratislave bývala dosť veľká komunita ľudí, ktorá si svojho času fičala na MOONSPELL a vám spriaznených kapelách.
To som netušil.
Neviem, koľko z nich ešte stále počúva metal, no mnohí určite radi prídu aspoň zaspomínať na staré časy.
To je skvelé. Naozaj dúfam, že sa to zrealizuje. Je veľa krajín, v ktorých sme už dávno mali hrať. Nie vždy je to však o tom, čo chceš ty. Občas je to ťažké, zrealizovať koncert, ktorý sa nezrealizoval už pred 14 rokmi. Dnes už ľudia žijú trochu inak a veľa vecí sa zmenilo. V najbližších týždňoch to už budeme vedieť na sto percent a koncert v Bratislave bude z tých, o ktoré sa budeme usilovať najviac, keďže to bude mať byť prvýkrát.
Než sa rozlúčime, je ešte priskoro hovoriť o novom radovom albume? Máte už nejakú víziu či predstavu o tom, ako by mohol vyzerať?
Na to je ešte trochu skoro. Ja si nemyslím, že by mala kapela po šiestich mesiacoch ihneď vliezť do štúdia a nahrať album. Ja osobne cítim inšpiráciu každý deň, teda možno nie každý deň, no veľmi často. Je to čosi umelecké. Pre mňa nahranie nového albumu nie je o biznise, o tom, ako naplniť zmluvu a dať za každú cenu čosi na trh. Je to o inšpirácii a o popustení kreativity, ktorá dá vzniknúť novým skladbám, novej hudbe a textom a to je popri hraní naživo pre muzikanta to najvzrušujúcejšie. MOOSPELL teda po vydaní „Night Eternal“ hrávali naživo dosť veľa a tento rok nás čakajú ešte festivaly a druhá časť spomínaného turné. Opäť sa chystáme do Ameriky. V roku 2009 sa nebudeme venovať iba živému hraniu, chystáme aj projekt s našimi starými skladbami, ktoré chceme prerobiť na temnejšie akustické verzie.
Unplugged?
Nie ako unplugged, ktoré sme spravili pred rokmi, no čosi špeciálne. Veci okolo nového albumu sa však už dali do pohybu. Už mám napísané množstvo textov a Ricardo s Pedrom už majú veľa nových rytmov a nápadov. Zatiaľ sme o nich spolu ani nehovorili, takže nevieme, ako to bude vyzerať. V hlave mám zopár nápadov, ktoré by sa hodili ako koncept albumu, no ľudia by nový album MOONSPELL nemali očakávať skôr než v roku 2010. Chceme ho totiž urobiť čo najneobyčajnejším. Predchádzajú mu dva silné albumy „Memorial“ a „Night Eternal“ a to je záväzok. Pre kapelu býva výzvou udržať motiváciu a očakávania na vysokej úrovni a očakávania od MOOSPELL bývajú veľmi vysoké, pretože ľuďom sa páčil aj „Memorial“ aj „Night Eternal“. Na novom albume začneme pracovať čoskoro.
Extinct (2015)
Alpha Noir / Omega White (2012)
Lusitanian Metal (2008)
Night Eternal (2008)
Under Satanae (2007)
Memorial (2006)
Antidote (2003)
Darkness and Hope (2001)
Buterfly Effect (1999)
Sin/Pecado (1998)
Second Skin (EP) (1997)
Opium (singl) (1996)
Irreligious (1996)
Wolfheart (1995)
Under The Moonspell (mini CD) (1994)
Goat On Fire (vinyl single) (1993)
Anno Satanae (demo) (1992)
Serpent Angel (demo) (1992)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.